Komárno (maď. Komárom, nem. Komorn, srb. Коморан (Komoran), lat. Camarum, Comaromium) je slovenské okresné mesto v Nitrianskom kraji. U našich maďarských susedov sa nachádza mesto s rovnakým názvom, takže pre odlíšenie od neho je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno) alebo Révkomárom.
Mesto leží na sútoku Dunaja a Váhu, v juhovýchodnej časti Podunajskej roviny na ľavom brehu Dunaja a kedysi bolo väčšou časťou sídla Uhorska. Po prvej svetovej vojne sa hranice novozaloženého Česko-Slovenska ustanovili cez stred rieky, čím došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny (dnes Komárom) na pravom brehu Dunaja, pripojenej k mestu v roku 1896. Obe mestá sú spojené mostami: cestným a železničným. V meste sa križujú cesty Bratislava – Štúrovo a Nitra – Komárom a cesta smer Kolárovo, ale aj železničné trate Nové Zámky – Komárom, Bratislava – Komárno a Komárno – Kolárovo. Čo sa týka blízkosti okolitých miest, Komárno leží 53 km juhovýchodne od Dunajskej Stredy, 31 km južne od Nových Zámkov a 48 km západne od Štúrova. Komárno sa rozprestiera na sútoku rieky Dunaj a Váh, pričom rieka Dunaj tečie na južnej strane mesta a oddeľuje ho od Maďarska a v severnej časti mesta ústi do Váhu Stará Nitra – pôvodné koryto rieky Nitra. Okrem Dunaja a Váhu sa v Komárne nachádza aj mŕtve rameno Dunaja, Mŕtve rameno Vážskeho Dunaja.
História mesta
Komárno je zaujímavým mestom aj z historického hľadiska. Patrí medzi najstaršie trvalo obývané lokality na Slovensku. Brod cez mohutnú rieku slúžil ako cesta pre obchodníkov, ktorých prítomnosť využívalo miestne obyvateľstvo ktoré tak profitovalo z pohybu tovaru. Na Dunaji sa nachádzala aj známa hranica Limes Romanus– vonkajšia hranica Rímskej ríše a provincie Panónia, ktorú bránili opevnené tábory na rímskom, ale aj opačnom (keltskom a neskôr germánskom) brehu. Z tohto obdobia pochádza aj Rímsky vojenský tábor v Iži(Celemantia/Kelemantia), ktorý tvoril predsunutú základňu a ochraňoval hranicu v okolí Komárna.
Ako dôkaz osídlenia územia Avarmi sa zachovalo aj 8 pohrebísk s bohatými nálezmi.
Komárno bolo aj strediskom Komárňanského komitátu a práve v tomto období sa predpokladá vznik hradu s osadou Camarum. Prvé mestské výsady udelil Komárnu 1. apríla 1265 Belo IV., čím sa výrazne zlepšil rozvoj mesta. Matej Korvín dal vybudovať na komárňanskom hrade renesančný palác a vďaka strategickej polohy mesta vybudoval aj kráľovskú flotilu. Ďalší rozvoj mesta sa začal kvôli tureckej expanzii, ktorou sa mesto stalo pohraničnou pevnosťou ríše. Zastavením postupu Turkov a ochránením územia a obyvateľov začalo budovanie vojenskej pevnosti, ktorá sa stala základom obranného systému mesta. Keď sa obyvateľom podarilo vyhnať protivníka, začala sa obnova vojnou spustošenej krajiny a Komárno sa vďaka svojej skvelej polohe na križovatke vodných a suchozemských ciest a prekvitajúcemu obchodu rýchlo vyvíja na dôležité mesto Uhorska. Jeho postavenie potvrdila aj Mária Terézia 16. marca 1745, kedy udelila Komárnu titul a práva slobodného kráľovského mesta. V meste sa následne postavilo niekoľko palácov, kláštorov a kostolov. Mesto neskôr zasiahli dve zemetrasenia a veľký požiar, ktoré situáciu v Komárne na chvíľu ochromilo. Po rokoch úpadku nastal opätovný rozvoj až na konci 19. storočia, keď sa mesto napojilo na sieť železníc a ciest a vybudovali sa mosty cez Dunaj i Váh.
Kultúrne pamiatky
Komárno je veľmi bohaté na historické pamiatky, preto toto mesto stojí určite za návštevu aj pre milovníkov histórie a kultúrnych pamiatok.. Známy je napríklad Jókaiho divadlo, Podunajské múzeum, Cestný most cez Váh, Alžbetin most, alebo aj Estakáda ponad koľajisko a bazén prístavu so sklopným mostom k Dunaju a hraničnému cestnému prechodu. Ďalej je to Brána do Novej pevnosti, Bastion V., Komárňanský pevnostný systém, , Dom Matice Slovenskej Komárno, Nám. M. R. Štefánika, Mestská radnica. Zo sakrálnych pamiatok spomenieme napríklad Baziliku sv. Ondreja, Reformovaný kostol, Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja z roku 1626 (od roku 2018 povýšená na baziliku minor), Rímskokatolícky kostol sv. Rozálie z roku 1843, Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, Vojenský kostol, bývalý františkánsky kostol Božského Srdca Ježišovhoz roku 1617 a veľa iných pekných sakrálnych stavieb. Komárno je bohaté aj na sochy významných osobností, pamätné tabule, či krásne mestské parky.
Zichyho palác bol zaujímavý tým, že sa v ňom nachádzalo prvé javisko mesta, kde sa konali divadelné predstavenia a plesy. Dialo sa tak od roku 1827. Dokonca aj najväčšia herečka tej doby Róza Déryné Széppataki tu vystupovala. Dnes sa tam nachádza expozícia Podunajského múzea, výstava Franza Lehára a Móra Jókaiho.
Spomínaný Komárňanský pevnostný systém je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou tohto druhu na Slovensku a aj na území bývalého Rakúsko- Uhorska. Pevnostný systém je navrhnutý na zápis do zoznamu UNESCO.
Dôstojnícky pavilónnápadne pripomína anglickú gotiku, no je postavený v neogotickom slohu, ktorý na priečení nesie nápis VIRIBVS VNITIS, čo znamená „v jednote je sila“, čo bolo heslom Františka Jozefa I. Pôvodne budova slúžila ako dôstojnícke byty a kasíno určené pre dôstojníkov. Na nádvorí sa nachádza most, ktorý symbolizuje spoluprácu medzi slovenským Komárnom a maďarským mestom Komárom.
Milovníkov športu určite poteší crossfitový, tenisový, volejbalový, futbalový klub, dva basketbalové kluby, ale aj kanoistický a vodnopólový klub a mnoho iných športových aktivít, ktoré v Komárne nájdete.
Nádvorie Európy
Peknou zaujímavosťou v Komárne je Nádvorie Európy, ktoré je obklopené stavbami v architektonickom štýle 36 krajín a regiónov. Na nádvorí sa nachádza aj Galéria sôch „Európa“, ktorá má za úlohu reprezentovať panovníkov a ostatné významné historické osobnosti.
Námestie s radnicou
Námestie generála Klapku s radnicou, ktorá priláka turistov hlavne o 10:00, 12:00, 14:00 a 16:00, kedy sa v pokne objaví postavička husára a zaznie Klapkov pochod.
Milovníkov športu určite poteší crossfitový, tenisový, volejbalový, futbalový klub, dva basketbalové kluby, ale aj kanoistický a vodnopólový klub a mnoho iných športových aktivít, ktoré v Komárne nájdete.